Môj drahý „ B O Y B A N D “
Dávida som milovala od prvej chvíle.Od prvého pohľadu. Ukazoval mi pornostránky na internete... Milovala som ho, vrúcne a tajne, prirodzene. A s občasnými pauzami, spôsobenými zahľadením sa do iného objektu. Na svoju obranu musím podotknúť – vždy som sa k nemu verne „vrátila“. A milovala ho, vrúcne, potajomky...
Myslím, že o tom vedel. Aspoň sa tak tváril, keď sme sa k sebe (primerane podgurážení) priatelsky túlili. Grázel jeden... Aj tak ho milujem... (tajne a vrúcne...)
Mareka som si nikdy veľmi nevšímala. Napokon som ho však spoznala zo všetkých najlepšie. Prežili sme dobré i zlé, dokonca aj jeho „don-chuanské“ úlety, prelety, podlety... Odjakživa som ho rada dráždila. S dokonalým prehľadom o jeho reakciách. Nikdy nesklamal...
To všetko som mohla, pretože... ma miloval. Vášnivo a vytrvalo, prakticky bez prestávok. Aj napriek pravidelným, týždenným Marekovým „vzťahom“. Vytušila som jeho náklonnosť, hlavne keď sa ku mne pri každej príležitosti okato pritísal. Samozrejme, nemilovala som ho – vytrvalca – nikdy a nikde...
Richarda som obdivovala, chápala, tolerovala a napokon i príšerne neznášala. To všetko behom jediného roka. Veľmi intenzívneho roka môjho, práve sa začínajúceho, života. Kým ja som tápala, on už vedel, čo chce. Kam smeruje... Presne a húževnato, tak ako aj udržiaval náš vzťah. Miloval ma, milovala som ho. Každý v inej dobe. Spolu sme sa nemilovali... Nevyšli nám intervaly. Ani takzvaný vzťah. Hoci je to priam nemožné, nehovoríme spolu. Vzájomne. Tvrdohlavo.
Erik bol vždy „iný“. Bol to on, kto vzdal hold mojim krátkym sukniam. Jeho som opisovala zvedavým kamarátkam. Naše objatia a dôverné gestá zaručene vzbudzovali závistlivé pohľady. Ako jediného som ho nehynúco ľ ú b i l a. A zodpovedne smiem prehlásiť, že Erik cítil to isté. Detsky úprimne, neprehliadnuteľne. Obaja sme do toho vpadli rovnými nohami. Netuším ako. Nikdy nás však ani nenapadlo rozoberať to hlbšie. Prečo by aj? Každý mal vlastné vzťahy, romániky, milostné etudy... Existovali sme ako dve samostatné jednotky, a predsa zostávali prepojení.
Všetky cesty vedú do neba... Alebo k Erikovi.
Dávid je zadaný. So svojou nežnejšou polovičkou sa schádzajú a rozchádzajú už od strednej. Že ich to stále baví! Dávid ju podvádza. I ona podvádza Dávida. A ja to, prirodzene, prežívam s ním – niekoľko dlhých rokov – najčastejšie nad soľou a tequilou...
So ženami to vie, vidím to, kamkoľvek sa pohneme. Zato so spoľahlivosťou je to horšie. Priam katastrofálne. Občas dokonca zabudne, že zabudol...
Hovorí sa, že muža nezmeníš. Taktiež je známe, že výnimka potvrdzuje pravidlo. Všetko platí. Pre Mareka. Má najhoršiu povesť široko-ďaleko. Jeho telefónne číslo dychtivo vytáčajú dychtivé šestnástky v dychtivý piatkový podvečer. Je panic a – je zaľúbený až po uši!
Jeho „milá“ je fakt milá. Musím ju mať rada. Aj keď mi ho kradne – zbohom naše piatkové rozbíjačky, sobotňajšie liečenia, dlhočizné rozhovory...
P o t v or a jedna! No stále má oči len pre mňa, všakže...
Richardova priateľka je krásne, inteligentné a srdečné stvorenie...
Márne premýšlam, a k o. Ako sa dostala do pazúrov tak príšerného chlapa! Ich zamilované prejavy spôsobujú všeobecnú nevoľnosť.
Richardova priateľka má prísnu katolícku výchovu. Richard na ňu tlačí. Napäto čakám, kto „vyhrá“. Uzatváreme stávky, kurz je 1 : 50. Čo myslíte vy?
Richard mal narodeniny. Poslala som mu SMS. Odpísal. Mrzí ho, že ma nepozval. Povedala som, že nemá prečo.
Ešte väčší blbec, než som dúfala....
Ak na ulici stojí jeden muž a dvadsať zajačikov „Playboy“, Erik si všimne práve jeho. Ak testujete dvadsať blondín a Erika, napriek blond našepkávačkám to s ním vzdáte. A on sa smeje. Miláčik...
Erik mi tiež spôsobil menší srdcový kolaps – už dlhší čas má vzťah – vážny. A so ženou!
Ž e n o u ! ! !
Som síce tolerantný človek, ale čo je veľa, to je príliš...
Vždy budem mať preňho slabosť. Pre tie modrozelené oči čítajúce všetky moje myšlienky. I neslušné...
Netuším, kedy Dávida zase stretnem. Nesmie to byť skoro, aby som to ustála. Ani neskoro, aby som sa nezbláznila. Zavolá. Nie, ja zavolám.
S Marekom sme konečne začali cvičiť. Teda, ja som začala, on sa pridá. Čo iné mu zostáva.. Večer ideme von. Potrebujem „vyvenčiť“, dobre mi padne pánska spoločnosť. Bude rozprávať, ja počúvať, bude mi lichotiť a ja sa budem smiať... Ráno ho počkám s teniskami pod oknom.
Čo sa stalo, už sa neodstane. Keď sa zatnem, musím vydržať. Potvrdzuje mi to narastajúca agresivita, keď je Richard nablízku. Jeho gestá, chôdza, výraz, myšlienky... Prebudia vo mne, kdesi prachom zapadnuté, n i k d y v i a c !
Erik? Pochopí. Dúfam... Pochopí a dozreje, hoci to zrejme nebude bezbolestný proces. Ľúbi ma a ja ho ľúbim tiež. Nechcem sa oň deliť, netúžim „byť s ním“. Rozumiete predsa, či nie? Erik bude navždy „iný“. Bude môj. Bude náš. „Iný“.
Minca má vždy dve strany. Ani s jedným som nič nemala. Ani jedného som nebozkala. Všetkých som m i l o v a l a ...
Boli, niektorí sú a snáď aj budú mojimi priateľmi. Oporou i príčinou zvýšeného krvného tlaku. Pre nich by som urobila všetko, na čo by mi sily stačili. Ba aj viac....
P.S.: Ak toto budete čítať, drahí chlapci, nehnevajte sa. A buďte dobrí!
„Máme se rádi, nemáme se rádi ...“
Komentáre
mile...
:-))
Fajnove
....
hodnotenie